Pa Doris Abdullah
“Bondye di. Se pou gen yon vout nan mitan dlo a pou separe dlo yo. Bondye fè vout la, li separe dlo ki te anwo vout la, ak dlo ki te anba vout la. Bondye rele vout ki anlè syèl la. Dlo ki te anba yo te rasanble yon sèl kote, epi tè sèk la te parèt. Bondye rele tè sèk la tè. Se konsa sa te pase” (Jenèz 1:6-10a).
Tanpri priye ... Pou ministè Doris Abdullah kòm reprezantan Legliz Frè yo nan Nasyonzini.
Sistèm kwayans espirityèl, kiltirèl ak tradisyonèl nou yo pale de kreyasyon an tankou yon jaden. Yo di limanite se resipyan ak moun k ap pran swen jaden an. Apre plis pase dezan kriz pandemi, lagè ak konfli kontinyèl, ak yon planèt k ap chofe, nasyon nan mond lan te rekòmanse reyinyon an pèsòn pou diskite sou manda yo ak òganizasyon trete yo konsènan lavi nan jaden yo rele tè a.
Asanble Jeneral Nouyòk
Pou rekonèt trip kriz Latè a – chanjman klimatik, pèt byodiversite, ak polisyon – 161 nasyon (avèk 9 abstansyon) te vote an favè yon atik sou Dwa Moun pou yon Anviwònman Pwòp, An Sante ak Dirab nan dat 28 Jiyè.
Nan pwòp peyi nou an, nou ap viv kriz la dirèkteman ak tanperati ekstrèm ak wo nan tout 50 eta yo, sechrès pwolonje ak kontinyèl, inondasyon, siklòn, ak dife forè k ap detwi vil ak bouk yo. Pandan kriz la ap ogmante, mond lan ap fè eksperyans rekirans nan diskriminasyon, grangou, ak eliminasyon povrete ansanm ak yon rediksyon nan kwasans ekonomik.
Plis moun ap kouri kite kondisyon ki genyen nan peyi orijin yo pou y al chache yon pi bon lavi nan yon lòt peyi. Souvan, moun ki ap viv nan peyi a pa byen akeyi, sa ki agrave inegalite yo epi ki mennen nan plis ajitasyon ak konfli. Kouri al nan yon lòt peyi p ap anpeche glas la fonn nan poto yo, destriksyon forè twopikal la, ni mank dlo fre ak pwòp pou agrikilti ak bwè, paske sechrès sou tè a ak/oswa polisyon nan oseyan yo kondane planèt la pou tout fòm lavi.
Revizyon sou Non-Pwoliferasyon Zam Nikleyè yo
TNP a (Revizyon sou Non-Pwoliferasyon Zam Nikleyè) te anba diskisyon soti 1ye rive 26 out. Antou, 191 nasyon te rantre nan trete a, ki gen ladan 5 peyi ki gen zam nikleyè yo. Li te louvri pou siyati nan Lond, Moskou ak Washington nan dat 1ye jiyè 1968. Gouvènman depo trete a se Federasyon Larisi, Wayòm Ini Grann Bretay ak Etazini Amerik. Objektif trete a se a) anpeche pwopagasyon zam nikleyè ak teknoloji zam, b) ankouraje koperasyon nan itilizasyon pasifik enèji nikleyè, c) pouse objektif pou reyalize dezameman nikleyè ak dezameman konplè.
Revizyon TNP a obligatwa. Nou priye pou konpreyansyon ak sajès nan dyalòg diferans ki genyen ant 191 nasyon yo. Ann priye tou pou yo kontinye pale malgre diferans yo epi pou yo pa janm lage zam sa yo.
Komite sou Eliminasyon Diskriminasyon Rasyal
CERD Jenèv la (Komite pou Eliminasyon Diskriminasyon Rasyal) se premye e pi ansyen ògan ki siyen trete nan Nasyonzini. Li te adopte 21 desanm 1965, epi 107yèm sesyon an te louvri nan Jenèv 8 out, reyinyon yo te dire jiska 30 out. Yo te fè anpil pwogrè lè yo te entèdi esklavaj byen ak komès esklav transatlantik la nan ane 1800 yo. Malgre sa, anpil atwosite, anpil laterè, soufrans, esklavaj ak esklizyon pèsiste akòz diskriminasyon rasyal. Langaj ras la se koulè po, fòm je, teksti cheve, diferans nan relijyon ak kwayans kiltirèl, e menm diferans sosyal.
Diskriminasyon rasyal pa t fini apre Dezyèm Gè Mondyal la ki te kite plizyè milyon moun mouri atravè Ewòp, ni li pa t fini apre jenosid yo nan Bosni oswa Rwanda nan ane 1990 yo. Rayisman "lòt la" kòmanse ak mo epi gen yon lyen dirèk ant langaj rayisman ak diskriminasyon rasyal ak jenosid. Diskou rayisman gaye rapidman pa moun ki itilize langaj rayisman ak rasis atravè medya sosyal ak lòt teknoloji nouvo ak ansyen. Kontrè esklizyon rayisman an se enklizyon.
Annou tout jwenn yon plas nan jaden an pou nou plante pou pwochen rekòt la. Se pou rekòt nou an pa gen diskriminasyon rasyal.
Ikrèn
Nasyonzini an kontinye fonksyone, nan anviwònman byen etranj sa a ki te koze pa lagè Larisi an Ikrèn. Tou de, Larisi ak Ikrèn se eta manm. Eta manm yo te gen anpil konfli ant yo anvan. Yon diferans klè kounye a se ke Larisi, kòm yon manm pèmanan nan Konsèy Sekirite a, pa sèlman anvayi Ikrèn, men li deklare ke Ikrèn pa egziste. Yo pa ka mete Larisi deyò nan Nasyonzini jan yo te mete Lafrik di Sid deyò akoz politik rasis apated li a paske li se yon manm pèmanan fondatè, jan sa ekri nan chat la. Jan sa ta dwe ironikman, Larisi te prezidan revizyon TNP a.
Doris Theresa Abdullah se reprezantan Legliz Frè yo nan Nasyonzini epi li se yon minis òdone nan Premye Legliz Frè yo nan Brooklyn (Nouyòk).
‑‑‑‑‑‑‑‑‑‑
Jwenn plis nouvèl Legliz Frè yo:
- Pi gwo kongregasyon yo voye lidè pou yon moman aprantisaj, pataj ak sipò
- Ministè Entèkiltirèl yo pwograme premye fòmasyon 'premye liy', epi anonse yon nouvo klib liv sou entènèt
- Reyinyon Repons Fidèl sou Imigrasyon an ofri enspirasyon ak yon eksperyans retrèt pou lidè nan efò sipò imigran yo
- Sant Ministè Vale Susquehanna ak Brethren Press asosye pou ofri yon seri fòmasyon lafwa
- Karakteristik pou Mwa Latè ak Mwa Pwezi: Yon espas pou reflechi sou rezirèksyon ak lavi