Etid Biblik | 15 Fevriye 2018

Jezi refijye

Vòl ann Ejip pa Henry Ossawa Tanner (1899) Domèn piblik.

Twa vèsè. Istwa vòl la nan peyi Lejip la pran sèlman twa vèsè nan Levanjil Matye a (Matye 2:13-15). Konbyen fwa mwen te prese nan vèsè sa yo pou m te soti nan istwa Nwèl la pou m te rive nan batèm Jezi granmoun nan ak mesaj ki nan ansèyman Jezi yo?

Mwen te konnen istwa fanmi an ki te sove kite peyi Lejip la depi lontan, men mwen pa t angaje m ladan l—omwen pa an pwofondè—jiskaske dènyèman. Lè m te fè sa, li te frape m tankou yon kout zeklè nan syèl ble a. Jezi te yon refijye! Mari ak Jozèf te refijye! Kijan m te ka inyore sa pou lontan?

Nan Nouvo Testaman an, istwa vòl Fanmi Sen an nan peyi Lejip la sèlman nan Levanjil Matye a. Li gen de motif ki karakterize istwa Levanjil Matye a: revelasyon atravè rèv ak akonplisman pwofesi. Nan Matye, se Jozèf, pa Mari, ki resevwa enstriksyon nan men yon zanj Bondye voye. Jozèf resevwa enfòmasyon sa a atravè rèv.

Premyèman, yon zanj di Jozèf nesans Jezi pou Mari (1:20-21). Dezyèmman, yon zanj di Jozèf pou l pran Mari ak Jezi epi sove al nan peyi Lejip (2:12). Twazyèmman, yon zanj di Jozèf kilè li an sekirite pou l retounen lakay li (2:19-20). Jozèf pa poze mesaje selès la okenn kesyon. Chak fwa, li swiv enstriksyon san pèdi tan. Lè yo di l pou l mennen fanmi l nan peyi Lejip, sanble Jozèf pa menm tann jou ki leve, men li leve, epi nan mitan lannwit, fanmi an pati pou yon peyi etranje.

Gen kèk moun ki li Labib ki gen santiman negatif anvè peyi Lejip. Istwa esklavaj Ebre yo nan peyi sa a pafwa kouvri lòt mansyon pozitif sou peyi Lejip nan Bib la. Kilti popilè a ka gen yon rapò ak sa. Panse ak liv tankou The Prince of Egypt (1998), The Ten Commandments (1956), oubyen Veggie Tales: Moe and the Big Exit (2007).

Anfèt, nan Bib la, peyi Lejip vin tounen yon kote refij pou kèk moun, epi Bib la rapòte plizyè "fuit ann Ejip" anvan sa nou li nan Matye a (gade 1 Wa 11:17, 40; 2 Wa 25:26; ak Jeremi 26:21; 41:17; 43:17). Nan moman fuit Fanmi Sen an nan premye syèk la, te gen yon popilasyon Juif konsiderab ki t ap viv ann Ejip. Anpil te viv nan vil Aleksandri, men te gen koloni Juif toupatou nan peyi a. Matye pa di nou ki kote Fanmi Sen an te ale ann Ejip oswa konbyen tan yo te rete. Lè nou konnen te gen kominote Juif ann Ejip, nou ta ka sipoze yo te jwenn refij tanporè pami lòt Juif ki te viv la.

Yon fwa nou pran yon ti tan pou nou reflechi sou vèsè sa yo pou nou reflechi sou reyalite pratik yon vòl konsa, nou ka mande tèt nou konbyen tan yon vwayaj konsa te pran nan premye syèk la. Estimasyon yo varye anpil, paske Matye pa di nou egzakteman ki kote yo te ale nan peyi Lejip. Si nou imajine yo te ale Aleksandri, ki te gen yon gwo popilasyon jwif nan epòk Women yo, vwayaj la ta dwe ant 300 ak 400 mil epi li ta mennen yo sou yon wout sou kòt Mediterane a ak nan rejyon Delta Nil la.

Pa gen dout yo te ale apye. Petèt jan atis yo sijere a, Mari, ki te kenbe tibebe a nan bra l, te monte yon bourik. Sa te ka pran yo de a twa semèn, oubyen plis. Apre yo te fin ekri Nouvo Testaman an, te gen tradisyon ki te parèt ki te bay plis detay sou evènman sa a nan anfans Jezi, men nou ta dwe pwobableman konsidere tradisyon sa yo kòm tantativ imajinatif pou ranpli twou vid ki genyen nan istwa Matye a.

"Fouj ann Ejip" la te yon sijè atis yo te renmen anpil. Nan 19yèm syèk la, atis ameriken Henry Ossawa Tanner (1859-1937) te pentire sijè sa a anviwon 15 fwa. Papa Tanner te yon pastè nan Legliz Episkopal Metodis Afriken an, kidonk li pa twò etonan ke Tanner te souvan pentire sijè biblik.

Tanner pentire fanmi k ap sove a kòm moun òdinè. Nou pa wè okenn halo oswa lòt karakteristik distenktif ki ta ka idantifye fanmi refijye sa a kòm Fanmi Sen an. Anfèt, karakteristik vizaj yo difisil pou distenge. Petèt sa pèmèt nou rekonèt dimansyon inivèsèl eksperyans lan, olye pou nou wè li sèlman kòm yon evènman ki te rive yon sèl fwa nan lavi Jezi. Koulè ak kou bwòs Tanner yo bay yon sans danje fanmi sa a ap fè fas ak prese vwayaj yo a. Yo kouri pou Ewòd, men yo antre tou nan yon teritwa nouvo ak enkoni. Kisa y ap rankontre sou wout la? Ki jan y ap resevwa yo lè yo rive?

Nou wè yon lòt motif karakteristik Matye nan naratif sa a, sitou si nou elaji li pou enkli vèsè 16-19 yo. Matye di nou ke sa k rive a rive pou akonpli pwofesi. Mesaj pwofèt tan lontan yo pran yon nouvo lavi pou Matye. Vòl la li menm akonpli pawòl Bondye Oze te pale a (11:1), “Mwen rele pitit gason m nan soti kite peyi Lejip.” Masak Ewòd te fè sou timoun inosan Betleyèm yo akonpli pawòl Jeremi te pale a (31:15) sou Rachèl k ap kriye pou pitit li yo.

Nan 8yèm ak 7yèm syèk anvan Jezikri, lè Oze ak Jeremi t ap bay mesaj yo, pawòl sa yo te gen rapò ak eksperyans Izrayelit yo ak Jide yo nan epòk sa a. Matye ba yo yon nouvo siyifikasyon lè l ap mete yo an relasyon ak Jezi.

Sous twazyèm pwofesi a, “Yo pral rele l Nazareyen,” pa twò klè. Petèt Matye ap lye pwofesi Ezayi a sou yon branch k ap grandi soti nan rasin Izayi a ak desizyon fanmi an pou yo rete Nazareyen (mo ebre pou “branch,” ki itilize nan Ezayi 11:1, sonnen yon ti jan tankou mo Nazareyen an).

Apre mwen fin pran tan m pou m reflechi sou Matye 2:13-15, kisa m aprann? Apre m fin medite sou penti Henry Ossawa Tanner yo, ki jan m ka reyaji? Petèt mwen te konn li twa vèsè sa yo twò vit anvan an se paske m pa ka idantifye m pèsonèlman ak fanmi sa a k ap kouri a. Men, mwen swiv nouvèl yo, epi mwen konnen kounye a nou gen plis pase 65 milyon moun ki oblije kite kay yo. Pandan m ap ekri sa a, yon imèl parèt nan bwat resepsyon mwen an ki sijere m pou m aprann plis bagay sou kriz refijye a lè m ale sou sit entènèt Ajans Nasyonzini pou Refijye a ( www.unhcr.org ).

Moun ki te oblije abandone kay yo ak byen yo—kit se pou tout tan kit se pou yon ti tan—ka jwenn konsolasyon lè yo aprann ke Jezi ak paran l te konnen eksperyans refijye a dirèkteman. Matye di nou ke Jezi se Emannwèl, “Bondye avèk nou.” Bondye avèk refijye yo.

Pou rès la nan nou, moun ki gen chans pou nou pa konnen eksperyans refijye a dirèkteman, defi nou an se sa a: Kisa pou nou fè? Gen lòt pawòl nan Levanjil Matye a ki vin nan tèt nou—pawòl Jezi yo nan chapit 25. Lè disip yo bay moun ki grangou manje, abiye moun ki toutouni, pran swen malad, vizite prizonye, ​​epi akeyi etranje, Jezi di: “An verite, m ap di nou sa: Menm jan nou te fè sa pou youn nan pi piti nan fanmi mwen yo, se pou mwen nou te fè li” (25:40b).

Christina Bucher se pwofesè relijyon nan Elizabethtown (Pa.) College.