Edisyon enprime Messenger prezante soumèt ki gen rapò ak mo "limyè". Pran tan ou pou medite sou kontribisyon adisyonèl sa yo.

Espwa se
Yon fòs soutni ki diminye
laperèz ak angwas
Yon reyon limyè ilustr nan yon moman
fènwa
—Jill Keyser Speicher

Yon meditasyon maten: kote limyè a tonbe
Nan maten mwa septanm nan, ki te kouvri ak nyaj, mwen t ap medite nan mayifik chapèl ak mi an vit ki te bay sou yon gwo bwa nan Sant Retrè Inivèsite Creighton nan Griswold, Iowa. Yon sèl fèy te klere byen bèl toudenkou. Solèy la te chanje plas pou l vin tounen yon gwoup fèy, answit yon gwoup pyebwa. Lide a te vin dousman: Sou ki detay mwen ta dwe konsantre nan lavi mwen jodi a?
Apre sa, limyè a te tonbe sou estati an kwiv yon fanm (Vyèj Mari a?) ki te koube an de sou yon timoun (Tibebe Jezi a?) yo rele "Lyen Matènèl" pa eskiltè renome Timothy Schmalz. Yon kesyon te vin nan tèt mwen: Ki kote limyè devosyon mwen an tonbe jodi a?
Toudenkou, limyè a te filtre dirèkteman sou mwen, li t ap mande m: Ki kote m ka limyè jodi a?
Lè a te rive pou m retounen jwenn bèl gwoup moun k ap chèche espirityèl mwen yo nan loj la. Lidè retrèt la te enstwi nou: “Medite sou limyè deyò fenèt la: kisa k ap klere nan lavi nou jodi a? Nan silans la, yon imaj Jezi ak yon plim jòn souliyè te parèt nan lespri mwen, ap etidye pwogram mwen pou jounen an. Telman panse pou m reflechi! Mwen te pote bon kesyon yo lakay mwen pou m te ka klere tou jou ki pi òdinè yo.
—Janis Pyle



Kwen ki klere
“Pèp ki t ap mache nan fènwa a wè yon gwo limyè.”
— Ezayi 9:2
Yo te soufle antre nan chanm vizitè yo tankou se te lè fèt,
yo t ap tape nèj ki te sou bòt yo, yo t ap ri byen fò.
Kat ladan yo — yon manman ak twa pitit li yo,
t ap rele jouman youn sou lòt avèk zanmitay, yo t ap rache
manto yo, yo t ap pouse bò kote nou, yo t ap kouri al nan plas
ki nan fon sal la.
Gad yo ki te rasanble bò kote biwo anrejistreman an
te gade yo avèk yon melanj kiryozite ak dezapwobasyon.
Jwa sa a te sanble pa nan plas li nan espas tris sa a.
Se te tankou timoun yo pa t konprann ke plezi
entèdi nan yon prizon.
Nonm mwen te vin wè a ak mwen te souri youn lòt.
Nenpòt limyè byenveni pou moun k ap viv nan fènwa.
—Ken Gibble

Tankou lajwa pi yon chen
Tankou lajwa pi bon kalite yon chen
k ap respire plen figi l
, pa pwòp koule mwen,
kò m ap pran chak
kouran lak la
k ap pase nan mitan
men m, m ap pwoteje je m,
cheve m nan yon tranbleman enkontwolab.
Epi apre sa, briye a.
O, tankou yon obsesyon briye sipèfisyèl pou yon timoun piti,
je l ap plenn ak limyè, van ak kouch eleman yo.
Solèy la t ap danse tango, li t ap tape, li t ap fè de pa, li t ap fè yon reverans sou sifas
chak vag
isit la, epi li t ap ale
lòtbò, epi li t ap kontinye deplase
an menm tan
nan pwòp flote enkontwolab li.
Kisa pou fè apa
pa panse ak pwoteksyon an
epi sede
devan espre a,
chalè a
, klere a,
vitès la,
plenitid ridikil briyan lajwa pi a.
—Amy S. Gall Ritchie

Pa gen sekrè
Li pa bon nan kenbe
sekrè, syèl la vin woz
kote li te kache solèy la.
—Bob Gross



Limyè byen bonè nan maten
Solèy granmaten an frape tèt pyebwa yo
Epi limyè li klere nan fenèt kwizin nan.
Reyon li yo rebondi sou wobinèt chrome a epi fòme yon ak sou plafon an kòmsi
li anbrase tout sa ki anndan an.
Solèy la deplase epi ak la ap diminye.
Men chalè li rete epi tras yo rete.
Voye yon mesaj ke nou tout fè pati de yon pi gwo sèk.
Chak nan nou fè pati de yon antye.
Chak nan nou merite.
Chak nan nou yon moun renmen.
—Jean Keith-Altemus

Ti limyè sa a pou mwen
Isit la, sou etajè sa a,
pousyè toujou ap poze sou tèt mwen.
Mwen an sekirite, men mwen paralize;
mwen pa gen fòs pou m desann oswa monte.
Men ki mete m isit la
tèlman gwo, yo vlope m nèt,
yo ka retire lavi nan men m lè m vle,
oubyen yo ka anpeche m tonbe si m ta tonbe.
Mwen imajine mwen se bèt ak gwo men
ki te leve m sou etajè a, yon fwa dou,
avèk respè, pandan l t ap panse etajè a an sekirite; yon lòt fwa,
li t ap meprize m avèk yon ri byen fò pandan l t ap mete m nan pyèj sa a.
De tout fason, mwen wè mwen tankou dye,
diferan de chandèl mwen mete sou etajè a,
diferan tankou yon flè ak yon wòch, epi
puisan. Mwen ka kòmanse limyè epi fè l sispann.
Apre sa, lapriyè yo vini, ap chèche
padon, gerizon, oswa favè san fen;
kijan y ap pale anpil epi kriye. Mo yo
ap antre nan zòrèy mwen, yo ap vibre tankou yon dril.
Mwen fèmen lespri m pou bri a epi mwen louvri
je konplèks mwen yo, mwen santi yon pakèt fragman
reyalite, moso esansyèl nan tout la;
Èske mwen responsab pou sa m wè a?
Èske mwen se yon mikwoskòp, yon mikwòb?
Kisa m ka konnen, lè m ap gade nan
lantiy mwen ye a? Kisa m vin tounen
yon fwa m konsantre sou sa m wè a?
Si m pa konnen, kijan pou m priye?
Mwen tande moun k ap mande bagay,
k ap di Bondye mèsi pou bagay,
k ap fè lwanj pou Bondye paske l ap fè yon bon travay.
Timoun nan ap chante pandan l ap limen flanm mwen an:
“Ti limyè sa a pou mwen,
mwen pral kite l klere.”
Mwen se chandèl la. Mwen se flanm lan.
Mwen se limyè a. Mwen pataje gras.
—Elizabeth Hykes

