Repas pataje | 6 novanm 2017

Bondye ak zam

Mwen pa vle pale de sa non plis.

Men, malgre kontwovès la, gen yon bezwen pi plis pou adrese relasyon ki genyen ant zam ak lafwa nou.

Nan tan lontan, lè te gen zam, ou te ka mete yon fizi lachas sou etajè a oubyen yon fizi BB nan klozèt la, bagay yo te fasil pou kontwole. Men kounye a, nou gen tout yon asenal a dispozisyon nou—legalman.

Masak ki te fèt dènyèman nan Las Vegas la fè asenal la vin pi vivan pase tout lòt bagay. Men, anpil nan nou menm Ameriken yo ap jwenn aksè a zam sa yo nan yon reyaksyon enstantane fas a yon ogmantasyon nan krim vyolan.

Men, se ironik. Krim vyolan an jeneral ap bese, malgre yon ogmantasyon vyolans ki te fèt dènyèman nan vil ameriken yo an 2017. Akizisyon zam ogmante, pandan plis Ameriken ap achte zam pou pwoteksyon tèt yo, pa sèlman pou itilizasyon rekreyasyonèl.

Sa tradwi an yon klima laperèz, ki lakòz yon ogmantasyon vyolans, tankou vyolans ak zam, pandan moun yo ap itilize fòs ame de pli zan pli pou eseye pwoteje tèt yo.

Men Bondye vle nou pwoteje tèt nou yon fason ki pi kreyatif. Vyolans pa mache. Jan Martin Luther King Jr. klarifye: Vyolans se “yon espiral desandan, ki fè menm bagay li vle detwi a... Remèt vyolans pou vyolans miltipliye vyolans, ajoute yon fènwa pi pwofon nan yon nuit ki deja san zetwal. Fènwa pa ka chase fènwa: se sèlman limyè ki ka fè sa.”

Pou kèk moun, sa ka parèt nayif. Men, sispann vyolans pa egal ak yon tapi. Okontrè, se yon pòt pou yon fason ki pi entelijan pou sispann sa ki mal.

Sa gen senkant-senk an, Amerik te mele nan kriz misil Kiben an. Joint Chiefs of Staff yo te plede pou yon atak total. Men, tèt frèt la te genyen, epi yo te jwenn yon pi bon zam: yon "karantèn" naval pou Kiba. Etazini te antoure Kiba ak bato, sa ki te anpeche plis zam antre soti nan Inyon Sovyetik epi fòse Kiba retire oswa detwi misil ki te deja an plas yo.

Solisyon san vyolans yo t ap pi evidan si nou te aplike menm ladrès rechèch ak devlopman nan kreyasyon zam san vyolans yo jan nou fè sa ak zam konvansyonèl yo. Moun k ap swiv Kris yo dwe ralanti sik vyolans lan— devlope zam kreyatif, zam san vyolans, zam Bondye yo. Kidonk, nou plede pou diminye kantite zam, pou diminye tantasyon pou pwoteje tèt nou vyolan.

An 1995, atis menonit Esther Augsburger ak pitit gason l Michael te kreye yon eskilti 16 pye sou 19 pye ki rele "Zam an chari." Li te kreye ak 3,000 zam reyèl, ki te fonn apre lapolis Washington, DC te fin ranmase yo, kòm yon pati nan yon pwogram racha.

Pandan plizyè ane "Guns into Plowshares" te kanpe pwofetikman nan Judiciary Square, nan kè Washington. Men, an 2008, yo te remodele Judiciary Square epi yo te ranplase eskilti a ak yon fontèn. Yo te deplase "Guns into Plowshares" dèyè yon kloti, nan yon lakou antretyen toupre yon izin tretman dlo egou. Pita, li te rete akote yon etablisman kontwòl prèv lapolis ki lwen. Ala fasil kòz non-vyolans lan ka febli.

Men, Augburgers yo pa t abandone. Otòn sa a, yo te deplase "Guns into Plowshares" tanporèman nan kwen kanpis Eastern Mennonite University a pou yo te renove li.

Demenajman an te yon efò èrkilyen, piske eskilti a peze kat tòn. Men, Augsburgers yo te detèmine pou yo pa mete eskilti a sou kote—men pou yo renouvle l, pou finalman yo ka retounen l Washington pou l kontinye sèvi kòm temwayaj pou lapè.

Nou gen misyon pou nou renouvle epi kontinye temwayaj nou pou lapè a. Se yon efò ki twòp. Men, Jezi ak mesaj li a p ap rete sou kote.

Jezi mande pou mesaj li a pwoklame nan plas piblik la, ouvètman, pwofetikman, vivan, jiskaske rèv la rive vre: “Yo pral fè nepe yo tounen chari, ak lans yo tounen kouto... yo tout pral chita anba pye rezen yo ak pye fig frans yo, san pèsonn p'ap fè yo pè” (Miche 4:3-4).

Mèsi a Eastern Mennonite University pou pèmisyon pou itilize foto ki te pran nan seremoni inogirasyon estati "Guns Into Plowshares" la. Pou plis enfòmasyon, ale nan http://emu.edu/now/news/2017/10/forging-peace-guns-plowshares-sculpture-dedicated-emu .

Paul Mundey se yon pastè òdone nan Legliz Frè yo. Li angaje nan yon ministè ekriti ak konsiltasyon, anplis li se yon etidyan post-gradyasyon nan teyori sistèm familyal, nan Lekòl Travay Sosyal nan Inivèsite Rutgers.