Sosyete Sekrè ki Mare pa Sèman

Rapò Konferans Anyèl 2009 la

Alòske: nou menm, antanke manm Legliz Frè yo, nou kwè ke Bib la se sèl pawòl enspire ak etènèl Bondye vivan an (2 Timote 3: 16,17) epi;

Alòske: Jezi se sèl chemen pou nou jwenn aksè bò kote Bondye pou delivrans nou. Pa gen okenn lòt non anba syèl la ki te bay pami lèzòm, ki kapab sove nou (Travay Apot yo 4:12) epi;

Alòske: Tout bagay bezwen soumèt (edikasyon, vokasyon, plezi, frekantasyon) pou nou ka genyen Kris la (Filipyen 3:8, 9) epi;

Alòske: verite a se sèl bagay ki ka libere lèzòm; sekrè (mare pa ve ak sèman) an konfli dirèk ak Pawòl Sen an (Jan 8:31, 32) epi;

Alòske: fratènite sosyete sekrè ki mare anba sèman pa konpatib ak kominyon disip Kris yo (Matye 5:33, 34);

Alòske: nou menm, antanke disip Kris la, nou gen kominyon ak limyè, paske Bondye se limyè e li pa ka fènwa, e nou pa ka gen kominyon ak fènwa (1 Jan 1: 5-7) epi;

Alòske: nou pa dwe gen okenn patisipasyon nan travay fènwa ki pa bay bon rezilta, men pito reprimande yo. Fratènite sosyete sekrè ki mare pa sèman yo pretann ke manm li yo nan yon lyen espirityèl solanèl youn ak lòt, kèlkeswa lafwa oswa kwayans manm yo. Bib la entèdi disip Kris yo mete yon jouk inegal ak moun ki pa kwayan (2 Korentyen 6: 14-18, Efezyen 5: 7-17) epi;

Alòske: sosyete ki mare pa sèman nye Bib la kòm sèl Pawòl Sen Bondye a, yo pretann ke nenpòt dye sifi;

Alòske: apre nou fin egzamine referans ekriti yo ki montre domèn ki pa ann akò ak ansèyman biblik yo ak sosyete ki mare anba sèman yo, li klè ke manm nan sosyete sa yo konstitye yon doub fidelite. Èske nou menm, antanke Legliz Frè yo, nou pral pèmèt manm nan sosyete sekrè ki mare anba sèman oswa òganizasyon menm jan an pou divize Senyè a ant sèl vrè Dye a ak yon lòt dye? Èske nou ka sèvi de mèt? (Egzòd 20: 3-6) epi;

Se poutèt sa, lè nou konsidere ke sosyete sekrè ki mare anba sèman egziste, sa ki lakòz konfizyon nan kèk legliz sou fason manm, lidèchip, ansanm ak ministè apa a dwe egziste nan Legliz Frè yo, gen konfizyon nan mitan Frè yo sou pwoblèm manm nan sosyete sekrè ki mare anba sèman. Nou menm, Legliz Frè yo ki nan Dry Run, nou mande Konferans Distri a ak Konferans Anyèl la pou yo pran aksyon pou bay klarifikasyon sou pwoblèm manm nan sosyete sekrè ki mare anba sèman.

L. Roy Fahnestock, Prezidan Konsèy Legliz Dry Run
Grace Shearer, Grefye Legliz Dry Run

Konsèy Distri Sid Pennsilvani an, ki te reyini nan sesyon òdinè 15 mas 2008, nan Legliz Frè yo nan West Shore, te deside pou voye kesyon an bay Konferans Distri a.

Terry Smith, Prezidan Konsèy Distri a
Joe Detrick, Egzekitif Distri a

Konferans Distri Sid Pennsilvani an, ki te reyini an sesyon regilye nan Premye Legliz Frè yo nan York, Pennsilvani, 19-20 septanm 2008, te resevwa kesyon Sesyon Tès la, epi li te vote pou pase kesyon an bay Konferans Anyèl la.

Wilmer Horst, Moderatè Distri Sid Pennsilvani (2008)
Ann P. Miller, Sekretè Redaksyon Distri Sid Pennsilvani

Aksyon Konferans Anyèl 2009 la: Konferans Anyèl la te apwouve yon mosyon pou yo retounen kesyon sou Sosyete Sekrè ki Maride anba Sèman an avèk respè epi pou Konferans lan reyafime deklarasyon sou Manm nan Sosyete Sekrè ki te pase pa Konferans 1954 la kòm yon repons adekwa pou kesyon ki te soulve nan kesyon an. Yo te apwouve tou yon amannman nan mosyon ki anwo a pou ofisye Konferans Anyèl 2009 la nonmen yon ekip twa moun pou devlope yon lis resous ki afime aksyon Konferans 1954 la pou edike ak enfòme legliz la konsènan manm nan sosyete sekrè ki mare anba sèman. Ofisye Konferans Anyèl yo te nonmen Harold Martin, Judy Mills Reimer, ak Dan Ulrich pou sèvi kòm komite a.

MANM NAN SOSYETE SEKRÈ KI GEN SÈMAN

Rapò

Delege yo nan reyinyon Konferans Anyèl 2009 la nan San Diego te egzamine yon kesyon ki mande pou Legliz Frè yo etabli yon pozisyon sou manm nan sosyete sekrè ki anba sèman. Olye pou yo te etabli yon nouvo pozisyon sou pwoblèm nan, delege yo te deside reyafime dokiman Konferans Anyèl la ki te pase an 1954 epi nonmen yon komite ki gen twa moun pou sijere fason pou edike ak enfòme moun yo sou pozisyon legliz la.

Li sanble enpòtan pou Komite yo nonmen an pou nou fè distenksyon ant lòd sekrè ki lye ak sèman (tankou Franmasonri) ak lòt antite (tankou sendika travayè, sororite, Boy Scouts, ak òganizasyon sèvis tankou Rotary Club la). Sendika travayè a, pa egzanp, okipe pwoblèm travay. Yon sosyete sekrè okipe pwoblèm lafwa. Sosyete sekrè yo gen yon teyoloji. Yo enterese non sèlman nan relasyon moun ak moun, men tou nan relasyon moun ak Bondye. Yon moun ki vin yon Mason, pa egzanp, dwe, pa mwayen yon sèman sekrè, deklare kwayans nan yon èt siprèm, men pou enstitisyon Masonri a li pa enpòtan ki "dye" li ye. Tradisyonèlman, Legliz Frè yo pa pèmèt manm li yo rantre nan Loj Masonik la oswa nan okenn sosyete sekrè ki lye ak sèman. Nan atik The Brethren Encyclopedia sou “Sosyete Sekrè,” Donald F. Durnbaugh ekri, “Pandan yon bon pati nan egzistans yo, gwoup Frè yo te entèdi manm yo rantre nan lòd fratènèl, oubyen loj, tankou gwoup tankou Free Masons, Odd Fellows, Sons of Temperance, ak Grange” (Volim 2, paj 1163). Durnbaugh te site kèk prensip ki te mennen nan objeksyon Frè yo byen bonè kont manm nan sosyete sekrè. Yo site yo nan yon ti liv ekri pa DW Kurtz, ki rele An Outline of Fundamental Doctrines of Faith, paj 49. Epitou, JH Moore (nan The Brethren Doctrines Defended, paj 147-149) te dekri kèk prensip ki gen rapò ak manm nan sosyete sekrè ki mare pa sèman. Prensip sa yo te gen ladan yo objeksyon kont egzijans yon sèman, lefèt ke sekrè vyole manda kretyen an pou l yon limyè pou mond lan, ak objeksyon kont pratik pwomèt redanmsyon ak lavi etènèl apa de lafwa nan Jezikri.

Men yon kopi kesyon konsènan manm nan sosyete sekrè yo te prezante bay Konferans Anyèl la an 1952, ansanm ak desizyon Konferans lan an 1954, ki deklare pozisyon Legliz Frè yo sou manm nan sosyete sekrè yo. Komite ki te reponn kesyon an nan kòmansman ane 1950 yo te eksprime enkyetid konsènan sèman, konfli lwayote, ak nesesite pou "fè legliz la tèlman vital, epi kominyon li tèlman sensè pou tout manm yo, ke pèsonn pa santi bezwen pou asosyasyon tankou sa yo ofri nan lòd fratènèl yo." Men, lè manm yo kontinye patisipe nan lòd sekrè yo, yo te sigjere pou legliz yo "kenbe yo nan kominyon plen lanmou" si konduit yo te "otreman konsistan avèk lafwa kretyen an."

Epitou, rapò sa a gen yon lis resous moun ki enterese nan chèche plis enfòmasyon sou sosyete sekrè yo ka itilize. Gen kèk pwofesè edikasyon kretyen ki devwe ki ka vle itilize lis resous la pou lanse yon etid sou sosyete sekrè nan legliz lokal yo. Enfòmasyon ki nan sous yo pa nesesèman eksprime opinyon manm komite a, ni tout resous yo pa sipòte konklizyon dokiman Konferans Anyèl 1954 la.

Rapò komite a se: Daniel W. Ulrich, Judy Mills Reimer, ak Harold S. Martin.

BIBLIYOGRAFI

Resous sou Sosyete Sekrè ki Mare anba Sèman

Resous pa Frè oswa Otè Menonit:

Durnbaugh, Donald F. The Brethren Encyclopedia (4 volim). Oak Brook, IL: The Brethren Encyclopedia, Inc., 1983, 2005. Atik sou "Sosyete Sekrè" (pp. 1163-1164) ak "Masonri" (p. 514) eksplike kijan divès gwoup Frè yo te wè manm nan sosyete sekrè pandan plizyè dizèn ane egzistans yo.

Durnbaugh, Donald F. Fruit of the Vine. Elgin, IL: Brethren Press, 1997. Istwa detaye sa a sou Legliz Frè yo gen ladan l yon referans kout men siyifikatif e byen ekri sou "Mason" yo (p. 390).

Flory, John S. HC Early, Christian Statesman. Elgin, IL: Brethren Publishing House, 1943. Sèmon sa a sou legliz Nouvo Testaman an gen bon apèsi sou sosyete sekrè yo (pp. 107-108).

Graybill, Larry. “Loj Masonik la—yon Fo Relijyon.” BRF Witness, Vol. 23, No. 1, 1988. Disponib sou entènèt nan www.brfwitness.org. Atik la site yon kantite rezon ki fè kretyen yo pa ta dwe manm nan sosyete sekrè ki mare pa sèman.

Kauffman, Daniel, Ed. Doktrin Bib la. Scottdale, PA: Mennonite Publishing House, 1952. Chapit 9 bay rezon ki fè Menonit yo te entèdi manm nan sosyete sekrè (pp. 522-531).

Kurtz, Daniel Webster. Yon Plan sou Doktrin Fondamantal Lafwa yo. Elgin, IL: Brethren Publishing House, 1914. Yon seksyon sou "Klib Sosyal" bay lis prensip biblik enpòtan ki pale kont manm nan sosyete sekrè (pp. 48-49).

Longenecker, Stephen L. Frè yo pandan epòk Dezyèm Gè Mondyal la. Elgin, IL: Brethren Press, 2006. Otè a eksplike kijan Frè yo nan kòmansman ane 1900 yo te fè fas ak manm nan sosyete sekrè ak nan sendika travayè (pp. 171-172).

Martin, Harold S. Kwayans ak Pratik Nouvo Testaman an: Yon Konpreyansyon Frè yo. Elgin, IL: Brethren Press, 1989. Etid sa a gen ladan l yon ti seksyon sou sosyete sekrè yo (pp. 91-93).

Moore, JH Doktrin Nouvo Testaman yo. Elgin, IL: Brethren Press, 1915. Moore eksplike ke lòd sekrè ke premye Frè yo te entèdi yo se enstitisyon relijye ki pwomèt redanmsyon ak lavi etènèl apa de lafwa nan Kris la (pp. 147-149).

Sappington, Roger. Frè yo nan Amerik Endistriyèl la. Elgin, IL: Brethren Press, 1985. Liv la pale sou lit Frè yo te genyen nan fen ane 1800 yo pou detèmine si Grange a (Patrons of Husbandry) te vrèman yon sosyete sekrè (pp. 76-77).

Snyder, Graydon F. & Shaffer, Kenneth M. Texts in Transit II. Elgin, IL: Brethren Press, 1991. Chapit sou sosyete sekrè yo (pp. 131-137) site Jan 18:19-24 epi li fè kòmantè sou tèks la nan kontèks biblik li, nan lavi Frè yo, ak nan mond jodi a. Li konkli ak yon etid ka ki gen rapò ak pwoblèm nan.

Lòt Resous:

Ankerberg, John, ak John Weldon. Ansèyman Sekrè Loj Masonik la: Yon Pèspektiv Kretyen. Chicago, IL: Moody Press, 1990. Sa a se yon etid detaye 333 paj sou Loj Masonik la.

Ankerberg, John, John Weldon, ak Dillon Burroughs, The Facts on the Masonic Lodge, revize ed. Eugene OR: Harvest House Publishers, 2009. Dillon Burroughs te mete ajou ti liv byen dokimante sa a ki te ekri okòmansman pa Ankerberg ak Weldon.

Barrett, David V. Yon ti istwa sou sosyete sekrè yo. Nouyòk: Carroll ak Graff Publishers, 2007. Nan 307 paj, Barrett eseye remonte istwa anpil gwoup relijye oswa semi-relijye ki te pretann yo gen konesans sekrè depi tan lontan rive jodi a. Li kwè ke kretyen yo souvan atake gwoup sa yo enjis.

Carlson, Ron, ak Ed Decker. Enfòmasyon rapid sou fo ansèyman yo. Eugene, OR: Harvest House Publishers, 1994. Ti liv sa a gen ladan l yon chapit 20 paj sou "Framasonri ak Loj Masonik la" pa Ed Decker, ki te konvèti soti nan Mòmon an.

Jacob, Margaret C. Orijin Franmasonri a: Reyalite ak Fiksyon. Filadèlfi, PA: The University of Pennsylvania Press. 2007. Margaret Jacob, Pwofesè Istwa nan UCLA, bay enfòmasyon ki soti nan jounal pèsonèl Mason yo, epi li diskite sou plas fanm yo nan Masonri. Otè a, ki pa yon Mason, rakonte kijan fanm yo te nan Franmasonri an Frans depi ane 1700 yo. Li mete aksan sou lefèt ke sèks osi byen ke ras se pwoblèm pou anpil Mason. Li ekri nan konklizyon li ke "Ozetazini Franmasonri a ap bese seryezman, ak kantite moun k ap diminye ak loj k ap fèmen."

Jeffers, H. Paul. Franmason yo nan Amerik: Anndan Sosyete Sekrè a. Nouyòk: Kensington Publishers, 2007. Liv sa a dekri enfliyans masonik yo nan kòmansman fondasyon Amerik la.

Larson, Bob. Nouvo Liv Larson sou Kil yo. Wheaton, IL: Tyndale House Publishers, 1982 (revize an 1989). “Masonri,” pp. 236-239. Liv la bay rezime itil nan yon langaj senp sou istwa, senbòl yo, ak objektif Loj Masonik la. Otè a pa dakò ak manm nan lòd sekrè.

Poll, Michael R., ed. Syèk Limyè Masonik: Filozofi, Istwa, ak Sajès Masonri a. Liv sa a sipòte Mason yo. Chapit pa plizyè otè trete sou "Masonri nan Fondasyon Amerik la," "Fanm ak Masonri," "Enfliyans Ejip sou Rityèl Masonik," "Rosicrucianism ak Masonri," ak "Masonri ak Lapè nan lemonn." Chapit la, "Fanm ak Masonri," pa Dudley Wright, gen ladan yon deskripsyon ak tradiksyon soti nan franse sou Rityèl Masonri 1791 la pou Dam yo.

Salza, John. Masonry Unmasked: An Insider reveals the Secrets of the Lodge. Huntington, IN: Our Sunday Visitor, 2006. Otè a se yon Katolik Women ak yon ansyen Mason, ki dekri rituèl Masonik yo epi konpare yo ak Krisyanis nan yon tantativ pou dekouraje lòt moun rantre oswa rete nan loj. Pozisyon Katolik Women an se ke "fidèl ki enskri nan asosyasyon Masonik yo nan yon eta peche grav epi yo pa ka resevwa Kominyon."

Storms, EM Èske yon kretyen ta dwe yon mason? Kirkwood, MO: Impact Christian Books, 1999. Liv sa a kritike Mason yo byen file.

Komite a rekonèt ke tout moun ki itilize Entènèt la ka klike sou motè rechèch, epi yo ka chèche divès resous, fè rechèch pa yo. Gen menm woman ki ekri sou moun ki itilize rituèl sekrè. Nou ka rekòmande resous ki nan bibliyografi ki anwo a kòm resous ki gen anpil valè pou lektè a, men se pa tout sous ki sipòte dokiman pozisyon Legliz Frè yo an 1954.