Legliz Frè yo

Rezolisyon Legliz Frè yo 2002

Komite Relasyon Entèlegliz yo, atravè Konsèy Jeneral la, mande Konferans Anyèl Legliz Frè yo, ki pral reyini nan Baltimore, Maryland, soti 30 jen pou rive 4 jiyè 2001, pou selebre epi byen itilize opòtinite nou genyen pou nou kolabore nan sèvis Kris la avèk Legliz Frè yo (Ashland). 

Doktè Emanuel “Buzz” Sandberg, direktè egzekitif Legliz Frè yo, te pote salitasyon yo nan Dejene Ekimenik la, patwone pa Komite Relasyon Entèlegliz yo nan Konferans Anyèl 2000 la. Li te pale sou eksperyans li nan Schwarzenau, kote premye Frè yo (zansèt tou de denominasyon yo) te rete fidèl malgre pèsekisyon. Li te reflechi sou konfli ki te divize fanmi Frè yo an 1883 ak kijan chak bò te kenbe pwòp chemen yo pandan plis pase 100 ane, sa ki te kontinye fragmentasyon fanmi Frè yo. 

Nan yon atik ki te pibliye nan Ajanda Desanm 2000 an, Doktè Sandberg te ekri: “Mwen pa kwè Bondye kontan ak Frè yo ak efò kontinyèl nou yo pou jistifye pozisyon tèt di nou yo. Mwen pa kwè Bondye ap beni Frè yo jiskaske nou admèt move zak nou yo epi avèk imilite nou mande Bondye pou padone nou pou peche nou yo menm jan nou padone moun nou santi ki te fè nou mal.” Nan atik sa a, jan li te fè sa an pèsòn nan Dejene Ekimenik la, Doktè Sandberg te eksprime dezi pèsonèl li pou Frè yo repanti pou efò kontinyèl nou yo pou jistifye pozisyon tèt di nou yo. Li te mande Bondye pou padone denominasyon li a paske li pa t fè efò ki nesesè pou geri kraze ki genyen nan fanmi an, yon kraze ki te domaje chak denominasyon nou yo nan plizyè fason enpòtan. Doktè Sandberg te mande nou, Legliz Frè yo, pou padone branch fanmi Legliz Frè yo epi pou mete tèt ansanm avèk yo kòm yon fanmi renouvle pou sèvi Bondye ansanm, pou travay ansanm nan amoni ak lanmou. 

Yon ekspresyon repantans konsa ak yon dezi pou padon ak pou yon patenarya renouvle nan sèvi Senyè a ansanm te gen yon gwo efè sou nou menm ki te gen privilèj pou tande mesaj Dr. Sandberg la. Komite sou Relasyon Entèlegliz la vle Legliz Frè yo an antye okouran de ouvèti sa a ki envite rekonsilyasyon ak koperasyon ant denominasyon nou yo. Anplis, nou vle Legliz Frè yo reponn ofisyèlman bay Frè Ashland yo avèk menm repantans lan ak anvi pou pouswiv travay ansanm nan sèvis Kris la tout kote sa posib. Pou rezon sa a, nou mande Konferans Anyèl la pou afime deklarasyon sa a: 

Pou reponn a demann Doktè Sandberg pou padon ak pou yon nouvo patenarya nan sèvi Senyè a, Legliz Frè yo repanti tou pou tèt di ki te lakòz separasyon ant denominasyon nou an ak Legliz Frè yo pandan 120 dènye ane yo. Nou mande Legliz Frè yo pou padone nou pou atitid ak aksyon ki te anpeche nou sèvi Kris ansanm. Nou vle rekonsilyasyon epi nou vle travay ansanm tout kote sa posib. Nou selebre patenarya misyon nou te genyen anvan an nan Nijerya, travay nou genyen ansanm kounye a nan New Life Ministries ak nan Brethren World Assemblies, ak lòt antrepriz. Nou tann ak enpasyans tout sa Senyè a pral mennen nou fè ansanm ankò! 

Komite sou Relasyon Entèlegliz yo: 

Joseph L. Loomis, Prezidan
Barbara G. Cuffie
James M. Beckwith
Timothy A. McElwee
Steve D. Brady
Belita D. Mitchell

Kontèks sou divizyon ki genyen ant Legliz Frè yo ak Legliz Frè yo 

Adapte ak Chanjman 

Apre Gè Sivil la, chanjman rapid nan sosyete ameriken an te alimenté tansyon pami Frè yo pandan y ap gaye sou tout kontinan an. Pa egzanp, ogmantasyon kominikasyon atravè peryodik te pèmèt Frè yo konnen plis bagay sou mond lan an jeneral ak sou Frè yo nan lòt pati nan peyi a. Plizyè gwoup Frè te adapte yo ak chanjman nan diferan fason. Rive nan lane 1880, te gen twa gwoup prensipal nan legliz la. Yon gwoup (pwogresis yo) te akeyi chanjman; yon lòt gwoup (konsèvatè yo) te chèche prezève tradisyon; epi yon twazyèm gwoup (ke yo konnen jodi a kòm Legliz Frè yo) te apwoche chanjman avèk prekosyon epi yo te dekri tèt yo kòm konsèvatè ak pwogresis alafwa. 

Divizyon yo 

Premye divizyon fòmèl la te fèt an 1881 lè konsèvatif yo te retire kò yo nan gwoup prensipal la pou yo te vin Frè Batis Alman Ansyen yo (pafwa yo rele yo Frè Lòd Ansyen yo). Yon dezyèm divizyon te fèt an 1883 lè pwogresis yo te fòme Legliz Frè yo (pafwa yo rele yo Frè Ashland yo) apre Reyinyon Anyèl 1882 a te mete chèf yo deyò. Pafwa yo di ke divizyon 1881 an te inevitab men yo te ka evite divizyon 1883 la si tou de bò yo te gen plis pasyans youn ak lòt. 

Henry Holsinger ak Pwogresis yo 

Lidè pwogresis yo se te Henry R. Holsinger, yon pastè ak editè, ki soti nan Distri Middle Pennsylvania. Li te aprann metye piblikasyon an lè l te travay pandan yon ane avèk Henry Kurtz nan The Monthly Gospel Visitor . Holsinger te kontinye pibliye Christian Family Companion (1865-1873) ak The Progressive Christian (1878-1883). Nan papye sa yo, li te defann refòm tankou edikasyon siperyè pou pastè yo; ministè ki peye; lekòl dimanch; evanjelizasyon pa mwayen reyinyon reveye (pwolonje); misyon etranje; ak relaksasyon kòd abiman inifòm nan. Holsinger te konteste tou otorite Reyinyon Anyèl la. Pou li, "pwoblèm nan ak Frè yo se te ke yo te kenbe pa men mò tan lontan an, k ap chèche pèpetre desizyon ansyen lidè yo ki te etabli nan pwose vèbal Reyinyon Anyèl yo epi ki refize adopte oswa adapte nouvo metòd pou fè legliz la avanse (Durnbaugh, Fruit of the Vine , p. 303). Moun ki te sipòte refòm sa yo te rasanble bò kote Holsinger kòm lidè yo.

Legliz Frè yo òganize

Yo pa janm dekri Holsinger kòm yon moun ki gen takt. Atik nan jounal li yo souvan te ofanse moun, tankou atik sou refòm nan rad ki gen tit "Relijyon Rad Idolatris" ak atik ki konpare Komite Pèmanan an ak yon sosyete sekrè. Kesyon yo te kòmanse rive nan Reyinyon Anyèl la kote yo t ap plenyen sou Holsinger ak papye li yo. Reyinyon Anyèl 1881 an te voye yon komite vin vizite l poutèt atik ki te deranje lòd legliz la, ki te kesyone moun ki pa konfòm, epi ki te kritike Reyinyon Anyèl la. Piske komite a te rankontre ak Holsinger nan legliz lakay li nan Bèlen, Pennsilvani, reyinyon an te vin konnen kòm Pwosè Bèlen an. Lè komite a ak Holsinger pa t rive jwenn yon akò sou fason reyinyon an te dwe fèt, komite a te kite epi yo te rekòmande pou yo eskominye Holsinger. Reyinyon Anyèl 1882 a te kenbe rekòmandasyon yo malgre apèl pou rekonsilyasyon. Holsinger ak sipòtè li yo te tann yon ane anvan yo te òganize Legliz Frè yo nan espwa ke Reyinyon Anyèl 1883 a ta ka bese, men pa t gen okenn branch oliv ki te vini. 

Devlopman pita yo 

Apre divizyon 1883 a, te gen diskisyon sou pwopriyete nan kèk kongregasyon lokal pandan manm yo t ap chwazi ant Legliz Frè yo ak Legliz Frè yo. Pafwa, yon gwoup te bloke lòt gwoup la deyò kay reyinyon an. Pafwa, pwopriyetè kay reyinyon an te dwe rezoud nan tribinal. Epi pafwa, pwoblèm pwopriyete yo te rezoud amikalman. Li enpòtan pou note ke nan ane apre divizyon 1883 a, Legliz Frè yo te anbrase tout refòm Holsinger te pwopoze yo. Men, nan prèske 120 ane depi divizyon an, chak gwoup te devlope pwòp istwa, idantite ak pwen de vi teyolojik li. Jodi a, jeneralman yo di ke Legliz Frè yo teyolojikman pi liberal pase Legliz Frè yo. Pafwa, de gwoup yo te kolabore sou pwojè. Pa egzanp, yo te kolabore kòm patnè misyon nan Nijerya, epi Legliz Frè yo te kolabore ak Rezo Dezas Frè yo. Nan ane 1980 yo, te gen diskisyon ant de gwoup yo sou ankouraje koperasyon sou nivo lokal la. 

Ekri pa Kenneth M. Shaffer, Jr.
Bibliyotèk ak Achiv Istorik Frè yo

Aksyon Konsèy Jeneral la

Nan reyinyon li an Mas 2001, Konsèy Jeneral la te vote inanimman pou rekòmande pou Konferans Anyèl la resevwa rezolisyon an ak apèsi istorik la kòm yon dokiman etid an 2001 – avèk yon atansyon espesyal pou lapriyè ak pou chèche yon konsyans sou Lespri gras ak padon Bondye a – epi pou konsidere apwobasyon rezolisyon an an 2002. 

Mary Jo Flory-Steury, Prezidan
Judy Mills Reimer, Direktè Egzekitif

Aksyon Konferans Anyèl 2001 la

Jim Hardenbrook, manm Komite Pèmanan ki soti Idaho/Western Montana, te prezante rekòmandasyon Komite Pèmanan an pou Konferans Anyèl 2001 la resevwa rezolisyon an ak apèsi istorik la kòm yon dokiman etid an 2001—avèk yon atansyon espesyal pou lapriyè ak rechèch pou yon konsyans sou Lespri gras ak padon Bondye a—epi pou konsidere apwobasyon rezolisyon an an 2002. Gwoup delege a te adopte rekòmandasyon Komite Pèmanan an inanimman.

Rezolisyon sou Legliz Frè yo – 2002 

Konferans Anyèl 2001 la te aksepte "Rezolisyon sou Legliz Frè yo" kòm yon dokiman etid avèk konsiderasyon apwobasyon an 2002. Komite Pèmanan an te mande Konsèy Jeneral la pou prepare resous etid pou rezolisyon an. Yon komite ki konpoze de anplwaye Konsèy Jeneral la (Judy Mills Reimer, Howard Royer, Kenneth Shaffer, ak Jon Kobel) te resevwa devwa a. Komite a te prepare yon pake ki gen ladan bagay sa yo: (1) lèt entwodiksyon; yon kopi rezolisyon an; yon apèl pou padon ak espwa pou lavni ki gen tit "Èske nou menm Frè yo ka geri kraze a?" pa Emanuel "Buzz" Sandberg, direktè egzekitif Biwo Legliz Frè yo; yon egzamen twa prensip biblik ki gen tit "Èske nou ka konfese peche tan lontan yo?" pa Galen Hackman, pastè Legliz Frè yo ak delege Komite Pèmanan an; yon rezime repons Frè Pwogresif yo a chanjman kiltirèl apre Gè Sivil la ki gen tit "Ane 1880 yo: Kenbe Ritm ak Tan an" pa Dale Stoffer, yon manm Legliz Frè yo ak pwofesè nan Seminè Teolojik Ashland; yon gade sou pwen dezakò ak koperasyon ki gen tit "Devlopman apre Divizyon 1883 la" pa Kenneth Shaffer, achivis pou Legliz Frè yo; yon pwofil Legliz Frè yo pa Richard Winfield, editè The Brethren Evangelist; yon lis kongregasyon Legliz Frè yo pa eta; kèk "Kesyon pou Diskisyon" prepare pa Howard Royer, anplwaye pou entèpretasyon pou Legliz Frè yo; ak yon ti lis resous etid. Nan dat 16 novanm 2001, yo te voye yon kopi pake a pa lapòs bay pastè chak kongregasyon, pastè asosye yo, anplwaye distri a, anplwaye nasyonal la, manm Komite Pèmanan yo, ak ofisye Konferans Anyèl yo. Antou, yo te voye plis pase 1400 pake pa lapòs. 

Aksyon Konferans Anyèl 2002 a

Judy Mills Reimer te prezante rezolisyon an. 

Gwoup delege a te adopte rezolisyon an a l'unanimité. 

Salitasyon nan men Doktè Emanuel Sandberg 

Yon envite nan dejene a, Dr. Emanuel “Buzz” Sandberg se Direktè Egzekitif Biwo Legliz Frè yo, ki gen katye jeneral li nan Ashland, Ohio. Kounye a li sèvi kòm prezidan Konsèy Administrasyon Inivèsite Ashland. Anvan sa, li te pase sèt ane nan edikasyon siperyè kòm chèf Depatman Biznis nan Inivèsite Eta Colorado, epi li te anseye tou nan Inivèsite Colorado. Li te sèvi tou kòm Gouvènè Adjwen Colorado; administratè asistan Administrasyon Ti Biznis; konsiltan pou 

Depatman Sante, Edikasyon ak Byennèt Ameriken an; epi li te chèf twa konpayi jesyon swen sante prive anvan li te pran retrèt nan biznis prive. Li gen yon doktora nan Inivèsite Kolorado epi li te pran retrèt nan Marin Ameriken an avèk grad Kapitèn. 

Pandan salitasyon li yo nan dejene a, Doktè Sandberg te fè yon apèl pou inite nan fanmi Frè yo. 

Yon Vwayaj Ane Milenè
pa Emanuel Sandberg

Nan kòmansman ane sa a, Ann avè m te gen bèl opòtinite pou vizite Ewòp nan yon ekip dirije pa Dr. Fred ak Holly Finks. Vwayaj la te vrèman memorab e pami anpil jou espesyal yo, de ap toujou make m, paske yo te pwofondman touche kè m ak lespri m, epi apresyasyon m pou fanmi Legliz Frè yo. 

Tout moun nan ekip vwayaj sa a te kwayan kretyen e pifò nan nou te Frè. Vandredi 30 jen an, nou te pase jounen an ap vizite Schwarzenau, ti vil Forè Nwa kote Legliz Frè yo te kòmanse. Nou te mache nan lari yo epi nou te vizite kay kote premye Frè yo te rete yo. Nonm ki te lespri gid pou premye Frè yo se te Alexander Mack. Anba lidèchip li, yon ti ponyen disip te angaje tèt yo nan etablisman yon "legliz Nouvo Testaman". Doktrin yo te prezante konsèp Anabaptis la sou batèm kwayan yo, pa imèsyon trinite. Jèn legliz la te pwospere nan Schwarzenau epi li te gaye nan plizyè kote nan Almay. Anba lidèchip pastoral Mack, yon ti gwoup Frè te imigre nan Amerik, yo te pote avèk yo yon sans kominote ak direksyon. Nou te vizite kay Mack la, moulen Mack te opere a, mize ki te bati an memwa li, ak lekòl ki te pote non li an lonè li. 

Nou te chita bò larivyè Edenn nan kote an Out 1708, Alexander Mack ak sèt disip li yo te batize pa imèsyon trinite. Nouvèl batèm "kwayan" yo te gaye nan sèk politik ak relijye yo. Dirijan nan zòn nan te konsidere Mack ak disip li yo kòm "fanatik Anabaptis", epi kòm yon menas pou lalwa ak lòd. Frè yo te kritike ak pase yo nan rizib, epi lavi te vin trè difisil pou yo nan zòn Schwarzenau a. Pwoblèm ekonomik ak konfli entèn te lakòz emigrasyon plizyè fanmi Frè nan Amerik an 1719 sou lidèchip Peter Becker. Kritik yo te kontinye fè lavi difisil pou Frè yo jwenn travay, epi menas fizik yo te komen tou, epi pafwa yo te fè yo kont kwayan Frè yo. Difikilte entèn ak ekstèn te lakòz Frè yo chanje oryantasyon mouvman yo soti nan Almay pou ale nan Amerik nan lane 1729. Dapre rezidan Schwarzenau aktyèl yo, Frè yo te pèsekite, menase, pini ekonomikman, epi abi fizikman poutèt kwayans ak pratik Frè yo. Nan moman vizit nou an, pa t gen okenn legliz Frè oswa kwayan Frè nan Schwarzenau. Pandan m t ap mache nan lari Schwarzenau yo, m pa t ka pa panse ak difikilte premye Frè yo te andire, ak fason yo te kenbe kwayans yo avèk fòs malgre kritik ak atak. Yo te pwoteje fanmi Frè yo epi yo te kanpe fèm dèyè ide Anabaptis yo. Lè nou t ap kite Schwarzenau, m te mande tèt mwen—èske nou menm antanke Frè modèn yo t ap fè menm jan an tou? M panse non! 

Apre nou te fin vizite Almay ak Otrich, nou te vwayaje Oberammergau pou nou te asiste pi popilè Pyès Teyat Pasyon an ke rezidan vil sa a prezante chak ane. Pyès teyat la, ki dekri dènye semèn Kris la anvan krisifiksyon li, te trè byen fèt. Pèfòmans lan pran plis pase sèt èdtan pou prezante, epi li prezante kòmsi sèn nan te nan Jerizalèm de mil ane de sa, epi pèsonaj ki sou sèn nan pa t aktè k ap li replik, men an reyalite disip yo, Mari ak Jezi ak tout pèsonalite yo revele nan levanjil epòk sa a. Ou te wè devan ou foul la k ap mande Jezi - premyèman pou l vin Wa a epi apre sa - pou l krisifye. Mwen te gen santiman ke mwen te la ap gade pandan disip Kris yo t ap viv listwa (ki te prevwa). Natirèlman nou te konnen kijan istwa a t ap fini, men mwen panse sa te ogmante fristrasyon nou ak dezi nou pou nou di - non! Nou fè tout erè! 

Pandan nou te chita la ap gade Bib la pran lavi devan nou – ap defye sans nou yo pou nou wè, tande, santi epi pran sant krisifiksyon ak rezirèksyon Senyè nou an, mwen te frape pa reyalizasyon ke Bondye te voye Pitit Gason l lan pou viv avèk nou epi pou mouri sou kwa a, pou retabli relasyon ak pitit li yo isit sou tè a. Ala yon pri pou nou peye! 

Nan lapenn ak chòk mwen poutèt yo te krisifye Jezi a, mwen te mande tèt mwen, èske mwen—èske nenpòt nan nou te ka pote kwa nou avèk Jezi jouktan nou mouri sou kalvè a? 

Pandan Ann avè m t ap mache al nan otèl nou an, mwen te di l, “ou konnen, Bondye jis vle pwoche pitit li yo pi pre li, poukisa nou toujou ap revòlte epi retire kò nou?” Li te di, petèt se nan nati imen pou revòlte. Mwen te kòmanse reflechi sou fanmi lèzòm e plis patikilyèman sou fanmi Frè nou an, premye Frè yo te peye yon gwo pri pou devlope òganizasyon Frè yo, kreye yon gwoup disip ki angaje anvè Kris la ak youn ak lòt. Fanmi Frè yo te pwospere apre yo te rive an Amerik an 1719, yo te bati legliz toupatou nan Amerik, ak pwogram misyon nan anpil zòn nan glòb la. Sepandan, konfli te leve nan fanmi an sou yon seri pwoblèm: ministè peye, lekòl dimanch, evanjelizasyon, fason pou abiye ak varyasyon nan pratik lave pye. Yon bò, te gen moun ki t ap defann “kenbe ansyen lòd Frè yo” e yon lòt bò, te gen moun ki t ap diskite ke Frè yo ta dwe chanje pou yo ka rete okouran de epòk la. Anpil pa t dakò ak okenn bò, men tansyon yo te kontinye ap monte. Finalman, an 1883, fanmi Frè yo te divize epi Pwogresis yo te òganize Legliz Frè yo nan yon konvansyon nan Dayton. 

Ki moun ki te gen rezon? M panse li jis pou m di nan kèk aspè tou de bò yo te gen rezon. Ki moun ki te gen tò? Nan opinyon mwen, tou de bò yo te gen tèt di epi yo te mal konseye nan aksyon yo. Fanmi Frè yo ki te vin tounen yon kò evanjelik k ap grandi te blese gravman. Fanmi an te fragmante depi lè sa a - plis pase yon santèn ane de sa. M pa kwè Bondye kontan ak Frè yo ak efò kontinyèl nou yo pou jistifye pozisyon tèt di nou yo. M pa kwè Bondye ap beni Frè yo jiskaske nou admèt move zak nou yo epi avèk imilite mande Bondye pou padone nou pou peche nou yo menm jan nou padone moun nou santi ki te fè nou mal. Pèsonèlman, mwen te admèt bay Bondye tèt di Frè Ashland yo ak peche separasyon nou an ak echèk pou travay ak tout segman fanmi Frè yo. Mwen te mande Bondye pou padone nou paske nou pa t fè efò ki nesesè pou geri kraze nan fanmi an epi yon lòt fwa ankò pou travay ansanm nan amoni ak lanmou. M santi echèk nou pou geri kraze sa a te domaje chak denominasyon nou yo nan plizyè fason enpòtan. Mwen mande branch Legliz Frè yo nan fanmi nou an pou padone nou epi pou mete tèt ansanm avèk nou kòm yon fanmi renouvle pou sèvi Bondye ansanm. Gen anpil bagay nou ka fè ansanm! 

Pou nou fini, Jezi te ban nou kòmandman senp sa yo nan dènye jou li yo:

Mwen renmen Senyè a, Bondye ou la, ak tout kè ou, ak tout nanm ou, ak tout lespri ou. Sa a se premye kòmandman an, se pi gwo a. Dezyèm nan gen menm jan avè l' tou: 

II. Renmen pwochen ou menm jan ou renmen tèt ou. De kòmandman sa yo, se sa tout lalwa a ak pwofèt yo te transmèt bay moun. (NIV) 

Antanke kwayan, mwen kwè Bondye t ap di yon bagay senp men pwofon pou mwen, ak pou Frè yo. Mwen renmen Frè yo - yo tout!